Nechať prísť vs. byť aktívny

Poznáte tie múdre myšlienky o tom ako nechať veci plynúť? Dokonca sa v slovenčine usídlil anglický výraz byť vo „flow“. Vždy mi naskočí otázka – ako vlastne na to?

Zdroj obrázku: https://www.zazzlemedia.co.uk/blog/content-flow-visualisation/

Pre mňa je veľmi tenká čiara medzi tým kedy nechať k sebe prísť a kedy vykonať aktivitu. Na jednej strane viem, po akých veciach, zážitkoch a pocitoch túžim (volá sa to aj ciele). Na strane druhej viem, že keď veci nechám k sebe prísť objavia sa ešte v lepšej podobe. Neustály súlad. Čím ďalej tým viac som citlivejšia voči pocitom môjho tela. Je ako radar a Vlnové pohyby ho neustále vylaďujú. V poslednej dobe môj radar začal vydávať varovné signály.

Zastaviť sa a vykročiť zo začarovaného kruhu

Pred nejakým časom som si povedala, že budem robiť len „nutné“ minimum. Potrebujem zmeniť perspektívu. Spraviť krok späť, zastaviť sa, pozrieť sa na situáciu v kľude. Všímať si medzery času, ktoré mi ukazujú smer len ja ich v zhone za „niečím“ neurčitým prehliadam. Tieto medzery sú pre mňa múzami. Múzami, ktoré mi prinesú inšpiráciu, kľud a vedenie.

Odstup pre mňa znamená robiť veci inak. Napríklad som si spravila krásny oddychový čas s mojou starkou na Liptove, išla po stopách mojich predkov (obraz v ľavom rohu je môj prastarý otec) a dokonca som bola na nedeľnej omši v prenádhernom kláštore (na omši som bola naposledy…ani nepamätám)

Tak som na vedomej dovolenke. Stále vediem workshopy, e-mailujem, platím účty. No reagujem len na to čo príde a ak nič neprichádza, tak tancujem s mojimi múzami. Pustím vás nahliadnuť do môjho sveta: keď čakám, tak si spomeniem že teraz je ten vhodný čas spraviť si malinkaté kroky, a vnímať ako sa každý kĺb príjemne rozhýbe. Alebo vysávam, tak voľnou rukou tancujem do rytmu akým sa hýbe vysávač. Alebo keď mi vety naskakujú jedna za druhou, píšem tieto riadky. Alebo, alebo, alebo.

A nové perspektívy prichádzajú. A menia život.

Ako povedal mojej kamarátke šaman z Indie: ty sa staraj o to, aby si bola spokojná a všetko ostatné sa zariadi.

Strach = okovy na nohách

Keď som posielala tento postreh do e-mailu našim klientom tak mi prišla zaujímavá odpoveď: časové medzery som ani nemával, vždy keď prišla možnosť som to bral automaticky ako nevyužitý čas, bál som sa že mi niečo unikne a rýchlo som niečo začal robiť. Tak to bolo aj v práci – kopa roboty, ani som sa nemohol zastaviť. Teraz si to už viem dovoliť, aj keď stále sa to dá zlepšovať, strachu máme každý na rozdávanie. Táto zmena sa odzrkadlila aj v práci – zrazu mám dosť času aj na všeličo iné počas pracovnej doby.

Strach, že mi niečo unikne. Toto je ono. Naše iracionálne strachy sú ako okovy na nohách…

Ako vy vnímate medzery času? To „nič“? Plynutie?

Vaša Andrejka


Andrea Bajnoková

Certifikovaná lektorka Systému celistvého vlnového pohybu, gong majsterka, životná koučka a nadšená užívateľka esenciálnych olejov. Spoluzakladateľka centra Vlna života v Bratislave.

Pridaj komentár