Zrazu som nemala potrebu po druhých upratovať, ani po nich doriešovat veci, ani sa niekam a za niečim hnať, skrátka som sa len bola a pozorovala. A možno im to trvalo, alebo neboli veci urobené tak, ako by som ich urobila ja, ale si ich nakoniec spravili sami a zo mňa neubudlo. Naopak, dosť sa mi uľavilo. Svet nemusí byť perfektný. Začínam to „užívanie si“ chápať. A každý ideme sám za seba. S väčšou ľahkosťou zažiješ oveľa krajšie pocity ako, keď ideš na to cez tlak.